V roku 2011 si organizátori za svoje heslo zvolili Poď von, teda chceli motivovať ľudí, aby prišli na podujatie a nebáli sa o svojej inakosti hovoriť a prejsť coming-outom. O rok neskôr sa posunuli vpred a pripomenuli Slovensku, že sa stále nechystá prijať právnu úpravu partnerských vzťahov gejov a lesieb.   „Od prvého PRIDU sme sa pokúšali presadiť úplné zrovnoprávnenie týchto párov, teda aj ich svadby a možnosť adopcie. Od Festivalu Pohoda 2010, kam sme dostali pozvanie do sektora neziskoviek, sme okrem iných dúhových aktivít na festivale robili symbolické svadby. Oddávali sme ja (občiansky), Robo Furiel (ekumenicky) a Romana Schlesinger. Párom sme vydávali Pohodový svadobný certifikát. Preto sme sa po coming-oute rozhodli ukázať svadby na PRIDE,“ vysvetľuje Richard Fekete.

V roku 2012 začal PRIDE okolo druhej hodiny poobede, keď sa na Námestí slobody zišlo zhruba tisíc ľudí. Pred pochodom sa na pódiu ukázali tri páry. Organizátori sa ich snažili vybrať inkluzívne. Jeden bol gejský, druhý lesbický a tretí tvorili muž a žena. Oddával ich jeden z organizátorov, Róbert Furiel. 

„Zišli sme sa, aby sme oslávili spojenie týchto ľudí a boli svedkami ich lásky,“ zahlásil Róbert a po odovzdaní prsteňov za potlesku dodal: „Z moci mne zverenej ľuďmi, ktorí veria v rovnaké práva, je mi potešením a cťou vyhlásiť vás za manželov.“ Pri oddávaní posledného páru však v publiku nastal rozruch, keď medzi ľudí padla dymovnica.

Organizátori a organizátorky postavili v ten rok okolo námestia brány, kde kontrolovali, či návštevníci a návštevníčky nenesú v taškách nejaké nebezpečné predmety. „Robili to dobrovoľníci a nemali sme šancu skontrolovať na sto percent každého, to by sme museli mať na námestí brány alebo detektory kovov ako na letisku. Cez bránu sa podarilo vkĺznuť výtržníkovi s dymovnicou. Útočníci však boli minimálne dvaja, jeden ju hodil a druhý utekal. Na námestí mala polícia kamery a podarilo sa jej stotožniť a vypátrať páchateľa, ktorý potom išiel pred súd,“ dodáva Richard Fekete.

Tím však v tom momente veľký stres necítil, s útokom počas prvého ročníka sa to nedalo porovnať, šlo len o jednu dymovnicu, ktorá síce na chvíľu znepríjemnila priebeh podujatia, ale našťastia nevypukla panika a nikomu sa nič vážne nestalo.

Tím v ten rok pozýval na pochod všetkých poslancov parlamentu a členov vlády a ambasády. Podujatie podporili napríklad Monika Beňová, Lucia Nicholsonová či Peter Pollák. Prišli znova aj europoslankyne Ulrike Lunacek a Marije Cornelissen z Rakúska.