HH 2018
PRIDE 2018 reagoval na odliv mladých. Pochody rástli v ďalších mestách.
Organizátori a organizátorky tušili, že má PRIDE potenciál vyrásť v skutočne veľké podujatie. Účasť presiahla 5 tisíc ľudí. Slovenskom vo februári otriasla vražda novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej. Obava o budúcnosť krajiny a nespokojnosť s vlažnou reakciou vlády na udalosť vytiahla do ulíc desiatky tisíc ľudí. Napätie viedlo až k odchodu premiéra Roberta Fica a výmene niekoľkých ministrov.
Marek Hudec
„Vnímali sme to veľmi citlivo. Myslím si, že všetci sme boli zhrození, čo sa v našej krajine deje,“ vraví vtedajšia šéfka PRIDE Diana Pruchnerovičová. Komunita sa pridala k odkazu protestov Za slušné Slovensko. „PRIDE mal veľkú snahu o spoluprácu, no organizácia protestov o spoluprácu nemala záujem. Zachytila som čiastkové vyjadrenia menších buniek z okresných miest, ktoré sa vyjadrovali podporne, no nie je žiadnym tajomstvom, že občiansku iniciatívu spolupráca nezaujímala.“
Festival na podporu práv LGBTI+ komunity medzitým vyrástol na obrovskú akciu, ktorej sa v roku 2018 zúčastnilo podľa organizátorov a organizátoriek viac ako 5 tisíc ľudí.
Téma festivalu znela Neodchádzame, prídeme. Čiastočne možno humorne odkazovala na výrok Fica, ktorý pri odchode z funkcie avizoval, že politiku rozhodne neopúšťa. Zároveň vyzdvihovala skutočnosť, že Slovensko už vtedy dlhodobo zažívalo odliv mladých, medzi nimi často queer ľudí znechutených stagnujúcou spoločenskou situáciou.
„Tému sme sa vždy snažili citlivo vyberať podľa aktuálnej situácie a diania. Queer ľudia mali na odchod z krajiny rovnaké dôvody ako majorita, no ale aj jeden naviac, a to že nemajú zrovnoprávnené postavenie. Chceli sme komunikovať, že má zmysel tu ostať a usilovať sa o lepší život, právne uznanie našich partnerstiev, rodín a identít,“ vysvetľuje Diana.
Čo sa organizácie týka, spolu s tímom cítila, že bezpečnostné opatrenia na festivale sa musia začať uvoľňovať, pretože hrozby zo strany protidemonštrantov už nie sú také naliehavé ako v predchádzajúcich rokoch a štandardy, ktoré mohli ľudia zažiť na pochodoch v iných krajinách, sú nastavené oveľa uvoľnenejšie.
„Vďaka výbornej spolupráci s políciou sme verili tomu, že PRIDE môže byť bezpečné miesto a oni to svojimi prostriedkami dokážu zabezpečiť aj bez až tak viditeľných manévrov.“
Podľa Diany bol 2018 pre PRIDE zlomovým rokom, mal našlapnuté byť naozaj nevídane veľkým podujatím. Ôsmy ročník sa konal 14. júla už tradične na Hviezdoslavovom námestí od 13:00.
Podujatie moderoval Ludwig Bagin a na pódiu okrem verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej a predsedu Bratislavského samosprávneho kraja Juraja Drobu vystúpili aj predstavitelia PRIDE pochodov z iných miest. Zara Kromková reprezentovala PRIDE Košice, ktorý mal vtedy už štvrtý ročník. Novinkou bol banskobystrický pochod, ktorý prišiel do Bratislavy uviesť vizuálny umelec Adam Engler.
„Nechceme žiť spoločnosti dvoch tvárí, nebojte sa prijať a akceptovať. Stojí to za to,“ povedal v prejave. V centre mesta sa pochodovalo za zvukov bubnovania kapely Maribondo. Neskôr zahrali aj Korben Dallas a Katarzia.
„Úplne na začiatku PRIDE čelil aj tomu, že mu bolo odporúčané, aby sa podujatie konalo na Zlatých pieskoch alebo niekde za mestom. To však neprichádzalo do úvahy. Ani s odstupom času by som na tom nič nemenila. Za tie roky sa Dúhový PRIDE stal etablovaným podujatím a je správne, že sa koná v centre mesta,“ spomína si Diana, ktorá tým oceňuje rozhodnutia predchádzajúcich členov a členiek PRIDE tímu.