HH 2016
Po vynechanom ročníku sa PRIDE vrátil do ťaživej atmosféry. Zbúral však predsudky v komunite.
Organizátori a organizátorky museli rok reagovať na situáciu týkajúcu sa referenda za rodinu a novely ústavy. To, čo očakávali od politikov, sa však nenaplnilo. K rozhodnutiu vynechať v roku 2015 PRIDE viedlo viacero dôvodov. Dôležitým momentom bola podľa jedného z organizátorov Martina Macka situácia v tíme. Väčšina ľudí mala na starosti aj iné aktivity súvisiace s LGBTI+ ľuďmi a rok museli reagovať na situáciu týkajúcu sa referenda za rodinu a zmeny ústavy s definíciou manželstva ako zväzku muža a ženy. „Zároveň sme s Iniciatívou Inakosť intenzívne pripravovali platformu a kampaň Životné partnerstvo. Kapacity boli preto veľmi obmedzené,“ vraví Martin. Rozhodla nakoniec úvaha o taktike. Po referende médiá a analytici vyhlásili queer ľudí za víťazov a rástol tlak na vládnu stranu SMER-SD, aby prijala zákon v prospech párov rovnakého pohlavia. Premiér Robert Fico to aj osobne sľúbil predstaviteľom Strany európskych socialistov, do ktorej patrili aj predstavitelia SMER-u.
Marek Hudec
Aktivisti a aktivistky sa však snažili, aby to neskončilo len pri kozmetických úpravách, chceli zákon o životných partnerstvách pre všetkých. Dospeli k záveru, že paradoxne PRIDE by tomuto cieľu nepomohol. „Ak by mal účasť len pár tisíc ľudí, zas by vytvoril mediálny dojem, že ide o požiadavku malej zanedbateľnej menšiny. Preto sme sa rozhodli sústrediť sa radšej na kampaň Životné partnerstvo a zverejňovať príbehy gejských a lesbických párov.“ Žiaľ, vláda napriek sľubom a vhodným podmienkam neurobila nič z toho, čo sľúbila. PRIDE sa potom vrátil v roku 2016.
![](https://duhovypride.sk/wp-content/uploads/2022/09/13925670_10154212212101413_2103122352209674530_o-uai-258x172.jpg)
Organizátori a organizátorky už ďalej neuvažovali nad tým, či pokračovať, hoci mnohí z tímu odišli. „Dôvody boli rôzne, ale veľkú úlohu zohrávala aj frustrácia zo spoločenskej situácie v dôsledku referenda, potreba dať si v záujme vlastného duševného zdravia prestávku od aktivizmu, či venovať sa len konkrétnym témam a aktivitám. Zároveň ale prišli aj noví ľudia, ktorých zlá situácia nakopla k aktivite, potrebe zmeniť situáciu,“ vraví Martin.
Pochod sa za zvukov bubnov kapely Batatimba konal 30. júla. V obrovskej horúčave sa ľudia skrytí pod dúhovými zástavami presunuli cez Vajanského nábrežie, Štúrovu a Gorkého ulicu späť na Hviezdoslavovo námestie, kde bol pripravený kultúrny program. Pochodujúcich aj v roku 2016 oddeľovali na väčšine miest policajné zátarasy. Na bezpečnosť dohliadala štátna a mestská polícia aj súkromná bezpečnostná služba, na oblohe krúžil policajný vrtuľník. Bolo to nutné, pretože v Bratislave sa naraz konali až dve protestné akcie.
![](https://duhovypride.sk/wp-content/uploads/2022/09/13938251_10154212208871413_1538512013809788035_o-uai-258x172.jpg)
![](https://duhovypride.sk/wp-content/uploads/2022/09/13652893_10154212215751413_9088651517254332153_o-uai-258x172.jpg)
Jednu z nich organizovali ľudia spojení s referendom za rodinu, druhú extrémisti. „Popri Chromíkovej protiakcii vždy existovali aj pokusy extrémistov narušiť podujatie neohlásenými protestmi či blokádami. V roku 2016 sa s tým polícia vysporiadala tak, že účastníci ani nevedeli o nejakých protestoch extrémistov,“ dopĺňa Martin.
Z toho ročníka mu najviac utkvelo v pamäti teplo a pokrok, ktorý PRIDE dosiahol. Prvý raz získal oficiálnu záštitu slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie. Dôležitá podľa Martina bola aj zmena komunikácie festivalu, bol spojený s kampaňou Životné partnerstvo, mal nové logo.
„Chceli sme viesť pozitívnu kampaň, ktorá by motivovala samotných LGBTI ľudí k väčšej viditeľnosti a prihláseniu sa k nášmu festivalu. Ten by tak prestal byť vnímaný kontroverzne aj v samotnej komunite. Toto sa do veľkej miery podarilo a účasť v nasledujúcich rokoch skokovo rástla,“ vysvetľuje.
![](https://duhovypride.sk/wp-content/uploads/2022/09/01ffedd2f847b4aa89261c5cb9a5339eca50c14813-uai-258x258.jpg)
Politická situácia bola vtedy veľmi dôležitá. Okrem toho, že voľby pár mesiacov predtým vyhral SMER, ktorý sám zostavil vládu, do parlamentu sa prvý raz dostali aj extrémisti z ĽSNS. Podľa Martina sa nenaplnili očakávania, že demokratické strany sa v atmosfére nárastu extrémizmu viditeľnejšie zastanú queer ľudí.
Podujatie v roku 2016 podporila svojou účasťou napríklad ombudsmanka Jana Dubovcová, europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD) či opozičný poslanec Martin Poliačik. Moderoval ho Ludwig Bagin, na pódiu spievala napríklad Katka Ščevlíková a zazneli na ňom kubánske rytmy hudobníkov z Azucar Cubana.