Na šok si spomína aj Jana Míčeková, ktorá bola vtedy produkčnou: „Musela som si na chvíľu sadnúť. Neuveriteľne ma to potešilo, cítila som, že snaha, ktorú do podujatia vkladáme, sa vrátila. Z energie, ktorú zažijem na PRIDE, žijem potom celý rok.“ Masívny záujem možno súvisel s pocitom podpory, ktorý komunita zažívala po udalosti z jari.

Ministerka kultúry zo strany SMER-SD, Ľubica Laššáková, zastavila podporu svojho rezortu pre všetky projekty zamerané na LGBTI+ ľudí, a to napriek tomu, že ich vybrala odborná komisia. Vznikla iniciatíva Stojíme pri kultúre, spustila sa výzva na finančnú podporu Za farebnú kultúru a PRIDE bol viac ako v predchádzajúcom období odkázaný na súkromných podporovateľov a podporovateľky. 

„Dopadlo to nakoniec nad očakávania a ľudia nás výrazne podržali, za čo som dodnes vďačná,“ dodáva Diana. V roku 2019 sa navyše prezidentkou stala Zuzana Čaputová, ktorá už v predvolebných vystúpeniach vyjadrovala opatrnú podporu komunite. 

Počas sprievodných akcií prišla PRIDE podporiť aj osobne a ako médiá zdôrazňovali, električkou. „To bola jedna zo satisfakcií, ktorá kompenzovala zastavenie financovania ministerstvom kultúry. Prišla na hru divadla NOMANTINELS Príbeh geja, príbeh lesby, ktorá veľmi otvorene opisuje prežívanie a prvé lásky queer ľudí. Kútikom očka som ju sledovala a zdalo sa mi, že príjemne sa bavila. Sedela potom s nami pri limonáde a s pokorou počúvala, mala doplňujúce otázky, na ten večer rada spomínam,“ vraví Jana. Organizátorky a organizátori boli rady a radi, že sa im prvý raz podarilo zaviesť koncept zero waste – novinkou boli kontajnery na papier, plast, sklo, komunál a kompost. „Upustili sme od balónovej výzdoby, vyrobili sme veľkú látkovú, ktorú používame dodnes.“

Na pódiu na Hviezdoslavovom námestí vystúpili kapely ako Bad Karma Boy, Funkiez, Modré hory, Chalani z chatrče, Monika Yamamoto s House of Velvet a DJ set zahrala B-Complex. Trasa pochodu bolo rovnaká ako v predchádzajúcom roku, pretože organizátorský tím chcel ešte viac uvoľňovať viditeľnejšie bezpečnostné opatrenia, akými boli napríklad zátarasy, aby sa ľudia necítili príliš obklopení políciou.

„Tá naďalej vykonávala svoju prácu, monitorovala okolie, vyhodnocovala riziká, no samotní účastníci a účastníčky to už tak nepociťovali,“ hovorí Diana. Pustenie pozície šéfky bolo jej osobným rozhodnutím.

„Definovala som si, čo viem ja ako Diana PRIDU dať a v čom by sme sa v aktuálnej situácii mali posunúť. Mali sme vyskladaný perfektný tím, dostali sme sa do zelených čísel, bezpečnosť bola výborne nastavená, opatrenia fungujúce a účasť bola nad očakávania perfektná.“

V takom stave cítila, že môže podujatie odovzdať niekomu ďalšiemu s novou víziou. O pozíciu predsedníčky sa pri ďalšom hlasovaní uchádzala Jana a celý tím jej vyslovil dôveru. Tá sa na začiatku bála, ako bude túto zmenu vnímať komunita. „Začala som chodiť viac do terénu, na akcie, do Teplárne a spoznávať nových ľudí, ktorí mi rozprávali svoje príbehy a otvorili obzory. Nesmierne som šťastná, lebo to do veľkej miery ovplyvnilo môj život a optiku. Komunita ma ako heteroženu prijala fantasticky, za čo som vďačná,“ dopĺňa Jana.