„Spolupráca s mestom sa výrazne zlepšila, keďže po voľbách z jesene 2010 sa zmenila nielen vláda, ale aj primátor Bratislavy a starosta Starého Mesta. Za primátora Bratislavy bol zvolený Milan Ftáčnik, ktorý PRIDU vyjadril podporu a aj osobne prišiel na podujatie. Vystriedal tak Andreja Ďurkovského z KDH, ktorý sa svojou homofóbiou netajil a rok predtým sa podujatie snažil prekaziť,“ vraví jeden z organizátorov, Richard Fekete.  Mestská polícia patrila pod starostku časti Staré Mesto, ktorou sa vo voľbách stala Tatiana Rosová (za stranu SDKÚ), a tá podujatie tiež podporovala. Väčšiu snahu o profesionálne zabezpečenie verejného poriadku bolo cítiť aj od štátnej polície, a vďaka tomu bol PRIDE v Bratislave od roku 2011 oveľa bezpečnejší.

 V tom čase sa však uskutočnil aj protestný pochod, takzvaný pochod za rodinu. „Ak si dobre pamätám, nevnímali sme ho ako ohrozenie, skôr ako ich truc podnik a snahu sa vďaka nám zviditeľniť. Veľmi sa im to nedarilo, aj mi ich bolo tak trochu ľúto. Ďalšie roky sme to už brali ako taký folklór. Žartovali sme, že aj medzi nimi sú ľudia, ktorí chcú prísť na PRIDE, ale hanbia sa, tak si vymysleli podujatie, aby aspoň mohli akože ísť okolo. Celkovo sme druhý ročník vnímali ako pohodovejší ako ten prvý. Mali sme napríklad problémy s logistikou, ako dostať aparatúru na námestie, ako zabezpečiť WC, sprievodné podujatia a podobne,“ spomína Richard z organizačného tímu.

Politická situácia bola pre PRIDE dôležitá. Okrem komunálnych prebehli aj voľby do parlamentu, vymenila sa vláda, v nej sa ocitla aj strana Sloboda a solidarita, ktorá mala vo svojom volebnom programe registrované partnerstvá, a zdalo sa, že svitá na lepšie časy.

„S novou vládou sme komunikovali intenzívne, snažili sme sa o vznik Výboru pre LGBT ľudí pod Radou vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Na podnet ďalšej strany vo vláde, KDH, návrh na jeho vznik vypadol z rokovania. Žiadali sme preto o stretnutie s premiérkou Ivetou Radičovou, dokonca sme preto zorganizovali pred Úradom vlády protestné zhromaždenie, no nedostali sme od nej termín a nikdy nás neprijala,“ vraví o komunikácii s premiérkou Richard.  „Návrh na vznik výboru sa na vládu neskôr znova vrátil, no neprešiel o jeden hlas. Proti boli všetci ministri z SDKÚ okrem premiérky Ivety Radičovej a všetci ministri z KDH, pričom najviac bol proti dnešný špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Osobne ma vtedy najviac sklamal Eugen Jurzyca (vtedy SDKÚ, teraz SaS). Odôvodnil to tým, že nevie, či by vytvorenie takéhoto výboru nejako pomohlo, tak radšej hlasoval proti.“

Čo sa týka politikov, na Dúhový PRIDE 20211 prišiel minister práce, pán Mihál, a dostal aj slovo na pódiu, aby povedal viac o dôvodoch neschválenia výboru pre LGBTI+ osoby. Spolu s primátorom Ftáčnikom absolvoval aj celý pochod. Zúčastniť sa ho mal aj predseda SaS Sulík, no ten prišiel neskoro z iného podujatia na Záhorí, prehodil pár slov s organizátormi a veliteľom polície, urobil si dve tri fotky a podľa Richarda zapadol do jednej z reštaurácií na námestí.

Do organizácie podujatia bolo zapojených intenzívne asi 10 ľudí, zhruba ďalších 15 pracovalo na parciálnych projektoch a úlohách. Pomohli aj jednotlivci a niektoré firmy, či už materiálne alebo prácou. Všetci to robili bez nároku na honorár, niekoľko mesiacov popri škole, práci alebo iných aktivitách – často na úkor osobného života a vzťahov. Silným momentom druhého ročníka bolo vystúpenie českej hviezdy Anety Langerovej, ktorá v predchádzajúcom roku odhalila svoj lesbický vzťah s Ivou Milerovou. Organizačný tím ju síce pozýval aj v roku 2010, no vtedy pozvanie neprijala. O rok sama cez svojho manažéra odkázala, že je ochotná na podujatí zaspievať. Na námestie podľa údajov PRIDU prišlo viac ako 1000 ľudí.