„Tento rok je témou zviditeľnenie sa,“ priblížil vtedy Martin Macko z organizačného tímu. „Ľudia v LGBT komunite by sa mali snažiť, aby ich bolo vidieť, lebo iba tak môže prísť zmena.“ Týmto posolstvom sa riadilo viacero osôb v dave. Médiá si všimli napríklad Bratislavčana s nápisom Gay Christian. „Som slušný veriaci a gej. Chcel som ukázať, že aj my existujeme,“ povedal pre Aktuality.

V sprievode sa taktiež dalo nájsť množstvo heterosexuálnych ľudí, podľa ktorých by mal štát dopriať rovnakopohlavným párom tie isté práva ako „tradičným“ rodinám. Za ich „ochranu“ sa neďaleko zišlo zoskupenie Hrdí na rodinu, no od dúhového pochodu zostalo oddelené a nedošlo k problémom.

Atmosféru nepokazil ani dážď s ostrým vetrom. Na sprievod mestom naladila prítomných kapela Puding pani Elvisovej a po nej dídžejka Matia alias B-Complex. V rámci programu, ktorý moderoval Ludwig Bagin, zaznelo aj viacero príhovorov, pričom najočakávanejším bolo vystúpenie vtedy čerstvo zvolenej ombudsmanky Márie Patakyovej.

Politická scéna ožila v súvislosti s Pride podujatím po tom, ako verejná ochrankyňa práv vyvesila na úrad dúhovú vlajku. Najväčší problém s týmto prejavom podpory mala strana SNS. „Hlásila som sa k európskym hodnotám od začiatku svojej kandidatúry, aj preto ma to prekvapilo,“ uviedla Patakyová vo svojom prejave na Hviezdoslavovom námestí. Taktiež nerozumela ani použitým argumentom o úcte k štátnym symbolom, keďže dúhovú vlajku neumiestnila k tej slovenskej.

Zároveň poznamenala, že legislatívne prehliadanie párov rovnakého pohlavia sa v roku 2017 už nedá akceptovať. „Napríklad pri poskytovaní informácií v nemocniciach alebo v školách o deťoch či partneroch. Nemali by sme mať pochybnosti o tom, či je z hľadiska ochrany práv každého človeka prípustné, ak partneri nemajú právo dozvedieť sa o zdravotnom stave partnerky alebo partnera,“ uviedla ombudsmanka. Riešenie videla v zákonnej úprave.

O príprave a predložení návrhu na zmenu legislatívy hovorili v tom čase vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská a vtedajšia podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá zároveň prebrala nad podujatím záštitu. „Prejavy nenávisti, akých sme svedkami aj v súvislosti s pochodom Pride, nemôžu mať v tolerantnej spoločnosti miesto. A už vôbec by v nej nemalo mať miesto zneužívanie menšín na politické ciele,“ zverejnila Žitňanská na sociálnej sieti. Ani po piatich rokoch sa však veľa nezmenilo.

Queer komunita aj podporovatelia a podporovateľky z majority napriek tomu neprestali oslavovať inakosť a približovať svoje životy, napríklad na sprievodných podujatiach. V roku 2017 trvali týždeň, pričom najosobnejším projektom bola Dúhová Živá knižnica, na ktorej rozpovedalo svoj príbeh viacero LGBT ľudí.

Afterpárty sa konala v populárnom bratislavskom Nu Spirit Clube v centre mesta. A komu oslavy nestačili, mohol sa 2. septembra presunúť na košický PRIDE s príznačným ročníkovým mottom Som, kto som.