Ľudia na Slovensku chcú žiť v krajine, kde má každý rovnakú šancu na dobrý, spokojný a šťastný život. Chcú krajinu, kde je im umožnené postarať sa o seba a svoje rodiny.  V posledných rokoch sa u nás nahromadilo množstvo problémov v zdravotníctve, školstve, s vymožiteľnosťou práva, nefunkčnými inštitúciami, či drancovaním životného prostredia. Namiesto hľadania a presadzovania riešení problémov, ktoré trápia všetkých ľudí na Slovensku, však politická reprezentácia zneužíva tému práv LGBT ľudí ako nástroj politického boja a rozdeľovania spoločnosti. LGBT ľudia sú vyčleňovaní ako niekto, kto nezdieľa rovnaké hodnoty a morálku ako väčšina a kto ohrozuje rodinu ako inštitúciu, či dokonca vlastné deti. Neustále sa tak opakujú tie najzraňujúcejšie predsudky o tejto menšine, ktoré v súčasnosti už šíria nielen predstavitelia extrémistických, ale aj štandardných politických strán.

Kampaň proti LGBT ľuďom zo strany vládnych aj opozičných strán pritom nie je záležitosťou, ktorou trpí len menšina. Naopak, je znakom slabého politického líderstva, nedostatočného pochopenia demokracie, zneužívania médií, rodových nerovností, zlyhávajúcej ochrany spravodlivosti  a ľudských práv. Potvrdzuje sa skúsenosť, že k otvorenej homofóbii sa politickí aktéri utiekajú spravidla vtedy, keď sa dostane do krízy ich legitimita. Vždy, keď čelia kritike za zneužívanie moci, rastúcu korupciu a klientelizmus, etické pochybenia, keď nemajú riešenia na sociálne a ekonomické problémy, prípadne nie sú schopní ich presadiť, stupňujú útoky na menšiny s cieľom odvrátiť pozornosť voličov a voličiek. V takomto prostredí rastie podpora antidemokratických a extrémistických strán a kandidátov.

Láska zohráva kľúčovú úlohu pre šťastný život ľudí bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu. Už celá generácia LGBT ľudí vyrastá s tým, že o ich súkromnom a rodinnom živote sa vedie politická diskusia. Politici sa celé desaťročia hádajú o tom, či majú právo vybrať si svojho partnera, založiť rodinu a vychovávať svoje deti. Za samozrejmé sa považuje, že o rozhodnutiach, ktoré príslušníci väčšiny robia výlučne sami za seba, má rozhodovať hlasovanie v parlamente, či dokonca v referende. Nikomu z väčšiny by sa nepáčilo, keby uznanie jeho rodinného stavu záležalo od vôle politikov, štátu či cirkví. Vytvorenie všeobecného právneho rámca, ktorý umožní uplatniť základné práva aj ľuďom tvoriacim rozmanité typy rodín, by nemalo závisieť od osobného názoru, presvedčenia, liberálneho či konzervatívneho zmýšľania politika, ktorý má oprávnenie navrhovať a prijímať zákony.

Právo na rodinný život, právo na ochranu rodinného života a právo na ochranu súkromia sú základnými právami, ktoré uznáva a garantuje aj náš štát. LGBT ľudia si u nás právo na rodinný život nemôžu legálne uplatniť. Náš demokratický a právny štát im na uplatnenie tohto základného práva doteraz nevytvoril žiadnu právnu formu. Neexistencia zákonnej úpravy na uplatnenie základného práva je porušovaním povinnosti štátu byť legislatívne aktívny v oblasti ochrany základných práv, teda je porušením pozitívneho záväzku štátu voči svojim občanom. Zachovanie súčasného stavu preto nie je prijateľným kompromisom, rovnako ako politické vyjednávania o tom, komu a v akom rozsahu v zákonoch priznajú alebo nepriznajú, či dokonca obmedzia niektoré základné práva a slobody. Dať legálny právny rámec rozmanitým typom rodiny je právna povinnosť štátu, ktorý má všetkým občanom bez rozdielu a bez akejkoľvek selekcie zabezpečovať ochranu ich základných práv a slobôd. Na rozdiel od ekonomických a sociálnych problémov sa tento dá vyriešiť veľmi jednoducho: prijatím jedného zákona.